Skutočná láska

Skutočná láska

18.nedeľa po svätej Trojici

Doteraz poznávam čiastočne, ale potom poznám tak, ako aj mňa poznal Boh. Teraz však ostáva viera, nádej, láska, to troje, ale najväčšia z nich je láska.

1 Kor 13, 12n

Včera som sobášila dvoch mladých ľudí. Pri sobášoch, za bežných okolností, človek doslova vidí lásku. Najmä v očiach dvoch ľudí, ktorí si idú dať sľub, ale aj v príprave, ktorú tomuto dňu venujú. Kvety, stuhy, šaty, všetko pre jeden deň, aby to vydalo svedectvo ich lásky. Tú lásku vnímame všetkými zmyslami- hmatom vnímame jemnosť stúh, cítime vôňu kvetov, počujeme zvuk oslavných piesní, ochutnáme sladkú chuť koláčov, vidíme krásny manželský pár-elegantného ženícha a pôvabnú nevestu.

Ale láska dvoch zaľúbených, aj keď sa nám to niekedy nechce veriť, nie je tá jediná forma lásky.

Láska je oveľa viac ako cit, pocit. Nedá sa merať a predsa vie byť všade. Slovo láska, ľúbiť, milovať používame s takou samozrejmosťou, že sme možno aj zabudli, čo sama o sebe znamená. Poviem: milujem svojho manžela, manželku, ale aj milujem knihy, dobré jedlo, ľúbim môjho psa, kvety, východ slnka...

Ale láska môže byť skutočná, iba ak má skutočný pevný základ a my veriaci vyznávame, že tým základom je Ježiš Kristus, Spasiteľ. Ale milovať Krista je niečo úplne iné, ako milovať človeka, a už vôbec sa nedá porovnávať s pocitom, ktorý zažívame keď nás tešia knihy, zvieratá, rastliny... a tak nám z úplne rozličných skutočností vznikol akýsi guláš, všetko sme zmiešali do jedného hrnca a dali tomu nálepku láska. 

V čítaní v NZ sme počuli aká je pravá láska. Je dobrotivá, trpezlivá, nezávidí, ale všetko pretrpí. Práve preto, aby sme nevideli lásku len ako pocit zaľúbenia ale v celej jej hĺbke, nás aj názov nedele na to upozorňuje- hovorí o poslušnosti lásky.

Len ak budeme lásku vnímať s týmto prívlastkom- že má byť poslušná, dokážeme milovať skutočne.

Komu má byť však láska poslušná? Tu nás Písmo nechce podriaďovať človeku alebo veci, ale jedinému, komu máme byť v prvom rade poslušný,poslušná- dobrotivému Bohu. A aby sme vedeli, ako vyzerá takáto poslušnosť, ukazuje Písmo na život Ježiša. On je príkladom lásky.

Pán Ježiš iste miloval svoju matku a rodinu, miloval učeníkov, miloval tých, ktorí ho radi počúvali. Milovať tých, ktorí majú radi nás, je jednoduchšie. Nie je to iste bez komplikácií, lebo aj ten, koho milujete, vás dokáže zraniť. Ale predsa len, ak dávate a aj prijímate dobro, tak cítite, že to má zmysel, že takto je to v poriadku.

Ale Ježiš miloval aj tých, ktorí Ho doslova nenávideli. V 1 Pt 2 čítame: ...pretože Kristus trpel za vás, dal vám príklad, aby ste nasledovali Jeho šľapaje. 22 On nikdy hriechu neučinil, ani ľsti nebolo v Jeho ústach; 23 keď Mu zlorečili, nezlorečil; keď trpel, nehrozil, ale porúčal Tomu, ktorý spravodlivo súdi.

A pred tým výslovne hovorí: Keď však dobre robíte, a predsa vytrváte v utrpení, to je milé Bohu, 21 lebo na to ste boli povolaní.

Ak vám ubližujú a vy aj vtedy ostanete verný Bohu, stále mu dôverujete, že On má všetko pevne v rukách, vtedy konáte tak, ako Kristus. Vtedy napĺňate svoju úlohu.

Takto vyzerá poslušná láska. Byť poslušný Bohu. Poslušní nie preto, že sa Boha bojíme. Tým trochu zaváňa to naše slovo poslušnosť. Lepšie by bolo slovo dôvera. Nie som poslušný, lebo ak nebudem, tak príde trest. Na to vôbec nemyslím. Som poslušná, poslušný, lebo chcem robiť to, čo sa páči Bohu, chcem byť pri Ňom a na neho sa spoliehať, Jemu dôverovať. Lebo On mi svoju vernosť dokázal ako prvý. On ako prvý dokázal svoju lásku. Celému ľudu, celému stvorenstvu, ale aj mne osobne. Cítiš, osobne v tvojom živote, že ti Boh prejavuje lásku?

Iste, nedá ti všetko, po čom túžiš, lebo by to pre teba asi nebolo dobré, lebo má s tebou plán, v ktorom práve pre túto tvoju túžbu nie je miesto. Nezabúdajme, že Boh vie viac ako my.

Napriek tomu na Božiu lásku nereagujem našou poslušnou láskou, ale sa vzpierame, bojujeme, hromžíme...chceme to mať inak. Takto na nás dolieha diabol s pokušením. Šepká nám, aby sme Boha videli ako nespravodlivého, ktorý jednému dá dobrý život a druhému nie. Lebo keď vidíme, že inému sa darí lepšie, tak žiarlime a hneváme sa na Boha. Ono sa to aj tak hovorí- susedova tráva je zelenšia.

Ale čo mám robiť? Budem hromžiť na to, že je zelenšia, alebo polejem tú moju?

Namiesto toho, aby sme žiarlili na iných, skúsme polievať tú svoju trávu- budovať ten svoj vzťah s Bohom. Lebo ak chcem žiť v láskavých vzťahoch s ľuďmi, musím sa naučiť byť láskavý k sebe, tak ako Boh je láskavý ku mne.

To nie je sebecké. Pán Ježiš hovorí- miluj blížneho ako seba samého. Ľudia majú problém pozerať sa sami na seba tak, ako sa na nich pozerá Boh. Aj Martin Luther stále videl seba samého ako naničhodného, slabého. Ale vďaka evanjeliu spoznal, že Boh ho miluje. To isté evanjelium hovorí aj k nám- Boh ťa miluje. Buď k sebe láskavý a staraj sa o svoj vzťah s Bohom- chci rásť, chci viac, túž po ňom tak ako nevesta po ženíchovi.

Áno v tomto svete je zložité dôverovať Bohu a jeho láske. Ale okrem lásky je tu viera a nádej. A tá naša nádej nezahanbuje, nie je hanba, že máme nádej. Nie je hanba ak vidíme aj v zlách veciach dobré Božie vedenie. Nie je to hanba, ak sme kresťania a dôverujeme Ježišovi. Nádej je mocná. Mnohým pomohla prežiť. Ja vždy žasnem nad tými, ktorý prežili útrapy akejkoľvek vojny, možno koncentračného tábora. V tých ich vyznaniach, ako sa im podarilo prežiť, vždy zaznieva- mal som nádej. Mal som nádej, že Boh nás neopustil, že to skončí, že príde niečo lepšie, že Boh má aj s týmto plán.

Viera, nádej, láska- to troje a najväčšia z nich je láska.

Práve vyzbrojených touto láskou nás Boh posiela slúžiť tomuto svetu, našim blížnym, áno dokonca aj našim nepriateľom.

Láska, ktorá je poslušná Bohu, sa nebojí a nehanbí slúžiť. Aj keď je takmer isté, že keď niečo dobrého urobíte, niekto vám príde vyčítať, niekto nebude spokojný...také slová sú zdrvujúce a bolestivé. Ale vy si buďte vedomí toho, komu slúžite. A že vaša odmena je v nebesiach.

Svet sa bude vždy stavať nepriateľsky k Božím služobníkom. Tomu sa nedivme. Veď aj k Ježišovi, Božiemu Synovi sa tak správal. A my sme jeho nasledovníci. Ale vytrvajme. Zachovajme si vieru, nádej a lásku. Slúžme láskou, ktorá je poslušná Bohu.