Sila viery

Sila viery

19.nedeľa po svätej Trojici

Sila viery: Genezis 15, 1-6

1 Po týchto udalostiach zaznelo Abrámovi vo videní slovo Hospodinovo: Neboj sa, Abrám, ja som ti štítom, čaká ťa veľmi veľká odmena. 2 Abrám však povedal: Hospodine, Pane, čo mi chceš dať, veď som bezdetný a dedičom môjho domu bude damašský Elíezer. 3 Ďalej povedal Abrám: Hľa, nedal si mi potomstvo a sluha narodený v mojom dome, bude mojím dedičom. 4 Tu zaznelo mu slovo Hospodinovo: Tento nebude tvojím dedičom; tvojím dedičom bude ten, ktorý vyjde z tvojho tela. 5 Potom ho vyviedol von a riekol: Pohliadni na nebesá a spočítaj hviezdy, ak ich môžeš spočítať. Nato mu riekol: Toľko bude tvojho potomstva. 6 I uveril Hospodinovi a On mu to počítal za spravodlivosť.


Sestry a bratia, kresťanské spoločenstvo,

Dnes nám ako základ kázne slúži príbeh zo života patriarchu, otca viery, vzoru a vyvoleného Božieho muža, Abraháma- a to z doby, keď sa volal ešte Abram. Také bolo jeho meno- Abram. To až Boh mu ho mení a z Abrama robí Abrahama (otec zástupov)- jeho meno teda nesie v sebe svedectvo (ako overenie podpisu na zmluve, máte istotu, že platí a vidíte to pred očami), že Boh v jeho živote zasiahol. A nie len tak hocijako- Boh zasahuje v mieste Abramovej najväčšej bolesti a mení ju na najväčšie požehnanie.

Abram mal dobrý život, bol vcelku bohatý muž, ale nemal syna. všetko čo mal, pripadne cudziemu, lebo nemá dediča. Nejde len o majetok, ale ide o námahu, dielo rúk (veď sami najlepšie viete, koľko námahy stojí získať nejaký majetok, starať sa, aby nám dom nepadol na hlavu, ale aby sme nechali deťom dedičstvo). Abram si je vedomí tohto, a už má plán, komu to všetko nechá, ako si to v živote zariadi. A do toho vstupuje Boh. Veľmi rázne. A o tom je dnešný text, ktorý, veľmi rázne, chce vstúpiť aj do našich životov.

Život Abrama/Abraháma je od čias jeho povolania Hospodinom plný dobrodružstva, chvíľ radostí i ťažkostí a niekedy sklamania.

Príbeh Abramovho života s Bohom začíname sledovať (teda Biblia o ňom píše) od chvíle, kedy Hospodin prehovorí prvýkrát k Abrahámovi, a povie mu, aby sa so všetkým čo má, presťahoval z Cháranu do Kanaánu.  A Abram poslúchol a darilo sa mu veľmi dobre. Abram žil život s Bohom, cítil, že Boh ho požehnáva- dôveroval mu. Aj toto by bol skvelý príbeh na poslnenie viery- ako Hospodin prehovoril a Abram uveril a darilo sa mu dobre. Ale príbeh pokračuje.

Nikde sa nepíše, že by sa Abram sťažoval, že mu Boh dal málo. Nikde sa nepíše, že by sa sťažoval Bohu, že je nespravodlivý, lebo mu nedal syna. Píše sa len, že Abram nemohol mať deti a tak musel zariadiť veci inou, zákonnou cestou a teda že jeho majetok zdedí jeden zo sluhov, ktorého na to určí.

Ale Hospodin mal pre Abrama INÝ plán. Dá Abramovi viac, než vôbec dúfal, alebo prosil.

My Bohu dôverujeme. Tak ako Abram. Uverili sme Mu a dnes tu sedíme, lebo mu stále dôverujeme. To by sme mohli vyhlásiť- verím Bohu. Ale rátame s Bohom vždy? Dôverujeme Mu, že je všemocný? Dávame mu možnosť mať s našim životom INÝ plán? Alebo to berieme skôr tak ľudovo- pomôž si človeče, aj Boh ti pomôže.

Lebo Abram Bohu dôveroval, bol spokojný, dobrý veriaci človek, ale nerátal s tým, že Boh môže hocičo zmeniť. Dokonca v texte čítame, že keď Hospodin vo videní prichádza za Abramom, tak ten sa s ním začne handrkovať, protirečiť Bohu: Hospodin mu hovorí- ja som tvojim štítom, čaká ťa odmena. A Abram na to: čo mi chceš dať, veď to po čom túžim, syna, mi dať nemôžeš, mojim dedičom bude niekto cudzí. Človek protirečí Bohu. Ako často to robíme my?

Povieme: mala som dobrý život, už nejako dožijem. Čo už len mňa čaká, len nech je mladým dobre...nemám peniaze, ale nejako sa preplazím životom...nie som tak múdry, nedosiahnem lepšie vyššie ciele, ale nie je mi zle...

Ako keby sme boli ako ten Abram a hovorili Bohu, že takto to mám naplánované, som s tým zmierený, takto to bude...

A čo robí Boh- sľubuje viac! Tam kde si človek povie- mám od Boha všetko, nič viac mi už nedá- Boh zasľubuje viac. Áno aj tebe! Boh je viac!

Po tom, čo Hospodin prehovoril k Abramovi, ten mu uveril. Boh mu povedal nie len, že bude mať jedného syna a ten možno bude mať jedného syna...ukázal mu hviezdy, bude tvojich potomkov viac ako týchto hviezd (3000 voľným okom viditeľných- ale je to obraz- viac ako vieš spočítať, lebo ja dávam VIAC). A ďalej čítame, že Abram mu uveril.

Možno si povieme- hej, keby sa mne Boh ukázal, tak aj ja by som uveril. Ľahko sa nám vyriekne takýto súd, lebo my sme nestranní pozorovatelia, ktorí vidia ten celý príbeh ako keby zhora, celý, hotový- vidíme ako Boh prehovorí a vidíme aj ako to dopadlo, že Abram  už ako Abrahám, mal syna Izáka. Vidíme všetky tie Abramove skúšky na ceste s Bohom, a ako Boh dal vždy viac. Mal v živote skúšky a my vidíme, ako v nich Boh dal viac: opustiť krajinu a niekde začať odznova- Abramovi sa darí; všetko zdedí cudzí- dostáva vlastného syna; Boh chce aby syna obetoval- je to skúška viery... všetko to dáva zmysel...

A ako na to reagujeme- no  ale v mojom živote to zmysel nedáva, ja nevidím ten celý obraz, ja nevidím, že môžem dôverovať, ja chcem aby Boh v mojom živote zmenil TOTO, ale nerobí to... pre mňa to neplatí...

Skúsme sa na svoj život pozrieť, ako na Abramov príbeh- zhora...

Na začiatku života Boh dáva prvé zasľúbenie- narodil si sa, lebo som to tak chcel, lebo som po tom túžil aby asi sa práve ty narodil, mám s tebou plán.

Potom krst- kde nad nami kňaz vyriekol slová- krstím ťa v meno- patríš Bohu, Boh bude s tebou. V krste nám nemenia meno ako Abrahámovi, ale dokonca viac- my to meno dostávame. To meno, ktoré nosíme je tou zmluvou, tým overeným dokumentom, že patríme Bohu.

Abrahám na to vďaka menu pamätal- my prečo tak často nie! Tvoje meno je tvoje krstné meno- lebo si pokrstený, patríš Bohu a Boh ťa chce a má s tebou dobrý plán.

A potom, po narodení a krste, pozrite na svoju minulosť, čo tam vidíte? Čo bolo stratené a Boh dal viac? To je vaša domáca úloha- pozrite na život a zistite, čo ste považovali za isté, možno stratené a nemožné a Boh to zmenil.

Ak to urobil v minulosti, urobí to aj v budúcnosti. Pre každého z vás má ešte budúcnosť. Neviem akú, neviem aký má plán. Ale ten konečný je istý, o tom poslednom vieme- vzkriesenie a večný život, pre každého spravodlivého. 

Ak by aj nič iné na nás nečakalo, toto čaká určite- veľká slávnosť, s Ježišom, večnosť a radosť. Na toto pamätaj a nepochybuj. Boh je tvoj štít, neboj sa, On má pre teba pripravené VIAC.


Modlitba:

Z hlbokosti voláme k Tebe, Hospodine Pane, počuj naše volanie! Daj nám v čase tohto navštívenia poznať Tvoju mocnú pravicu a nájsť potešenie v Tvojej starostlivosti. Dôverujeme Ti, Pane, preto voláme: Nech sa stane Tvoja vôľa! Pomôž nám trpezlivo znášať, čo si na nás dopustil; vtedy nám všetko poslúži na dobro. Prebuď v nás bratskú lásku, aby sme jedni druhých bremená znášali. Pomôž nám, aby sme nemysleli len na seba, ale aj na potreby cirkvi. Vysloboď nás zo všetkého nešťastia. Nech sa nám stane tento čas podnetom na pokánie a napravenie života. Buď s nami, pripútaj nás k sebe i týmto navštívením ešte viac a veď ku pokoju: časnému i večnému. Amen.