Posvietim ti na cestu

Posvietim ti na cestu

9.nedeľa po Svätej Trojici

12 Potom k nim Ježiš znova prehovoril: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života.“ 

J 8, 12

Dnes počujeme druhý výrok Pána Ježiša, ktorým nám v Jánovom evanjeliu ukazuje, kým je: Ja som svetlo sveta.

Svetlo je jednou zo základných podmienok života. Bez svetla niet života. V prírode bez svetla nemôže prebiehať jedna pre život nevyhnutná chemická reakcia – fotosyntéza, pri ktorej vzniká kyslík. Človek ak sa ocitá dlho v stave bez svetla, vážne to vplýva na jeho celkový zdravotný stav, najmä na psychický. Je vedecky dokázané, že ľudia žijúci za polárnym kruhom trpia oveľa častejšie depresiami ako ostatní. V období zimy, keď máme málo svetla, je vyššie aj percento samovrážd.

Inak sa správame keď je deň a inak keď sadne tma. Na svetle si uvedomuje, že je viditeľný a pozorovateľný, a to vplýva na jeho konanie a správanie sa. Tma ako keby naše konanie zakrývala. Zlodeji sa skôr vkrádajú za tmy ako za svetla. V svetle sa vie človek oveľa lepšie orientovať. No v tme sa zvyšuje pravdepodobnosť, že správny smer a orientáciu stratí.

Práve z týchto dôvodov používa Písmo často rozdiel medzi svetlom a tmou. Tak ako tma sa stáva symbolom pre hriech, neposlušnosť, neveru a bezbožnosť človeka, je to symbol života bez vzťahu s Pánom Bohom, symbol večného zatratenia, odsúdenia.

Svetlo je symbolom života viery a poslušnosti voči Bohu. Je to symbol života a aktívneho vzťahu s Kristom. Je to symbol večného života v kráľovstve nebeskom.

Keď Dávidov odriekal víťaznú modlitbu istoty, v ktorej volá k Bohu, aby ho vyslobodil od všetkých tých, ktorí spriadajú plány na jeho zničenie, hovorí o Bohu ako o svetle: Hospodin je moje svetlo a moja spása. Koho sa mám báť? Hospodin je útočiskom môjho života. Pred kým sa mám triasť. (Ž 27)

V čítaní sme počuli slová proroka Izaiáša: Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo; nad tými, čo bývajú v krajine temnôt, zažiari svetlo. Na tieto slová nadväzuje evanjelista Ján, keď o Ježišovi hneď pri Jeho narodení píše: Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. A keď si teraz predstavíme Ježišove narodenie, zistíme, že svetlo ho sprevádza od prvej chvíle na zemi. Od prvej chvíle prichádza so svetlom, lebo sa zjavuje hviezda, ktorá ukazuje cestu k Nemu. A nakoniec sa všetky tieto odkazy svetla na Ježiša potvrdia v Jeho slovách: Ja som svetlo sveta.

Jánovo evanjelium spája svetlo s Kristom, z ktorého pochádza všetko duchovné osvietenie. On je svetlom sveta, ktoré dáva úžasnú nádej celému ľudstvu a stvorenstvu.

Ak je Ježiš svetlo, znamená, že prichádza do tmy. No aká je na zemi tma? Čo je tou tmou? Skúsme sa pozrieť na to, čo sa deje pred tým, než Ježiš povie, že On je svetlo.

Farizeji pred neho priniesli ženu cudzoložnicu a chcú ju kameňovať. Ich prvotný zámer však nespočíva v treste pre ženu, ale v tom, aby Ježiša nachytali. Chceli vedieť, či ju odsúdi. O jej previnení sa hádali 2 školy, dve skupiny, ako keby 2 politické strany. Čokoľvek by Ježiš povedal, pre jedných bude zlý. Budú mať niečo proti nemu. Ježiš vidí tento ich úskok a zámer. Píše do piesku, premýšľa a nakoniec vyriekne známe slová: kto je bez hriechu, nech prvý hodí kameňom. Nepridal sa na žiadnu stranu. Položil otázku, ktorá tak veľmi zarazia ich srdce, že sa kameňom neodvážil hodiť nikto.

S čím prichádzajú farizeji? Je to klamstvo, ich pýcha, ich nadradenosť, ich predstava zákona a spravodlivosti. Toto všetko je tma. Toto všetko vedie k tomu aby sa človek ako v tme stratil, aby mu bolo uškodené, aby zahynul. Samé JA, JA,, JA- ja mám pravdu, ja ťa dostanem, ja vyhrám...

Toto stojí v úplnom protiklade k tomu, ako konal Ježiš. Vo svojich rečiach dával ľuďom ustavične svetlo, aby videli, aký je nebeský Otec, aký bude večný život, aký má byť pozemský život a v čom spočíva jeho zmysel. Opakoval: Ja som prišiel na svet ako svetlo, aby nik, kto verí vo mňa, neostal vo tmách. Vo svojich skutkoch často uzdravoval slepých a vracal im svetlo očí, pričom vyhlasoval: Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života. Jasným potvrdením pravdivosti jeho skutkov je jeho premenenie. Bola to príležitosť, kedy pred svedkami dal zažiariť svojmu svetlu. Evanjelista to opisuje takto: Tvár mu zažiarila sťa slnko a odev mu zbelel ako svetlo. Ježiš je svetlo.

Počuli sme, prečo je svetlo dôležité, počuli sme, aký je rozdiel medzi tmou a svetlom, počuli sme prečo muselo prísť svetlo. Ak by sme to mali zhrnúť, tak by sme mohli povedať, že Kristus je základnou podmienkou nášho časného ako i večného života. Ak žijeme na tejto zemi, je to tak len preto, lebo to tak chce On. A ak máme žiť naveky, potom je to tak len preto, lebo preto Pán Ježiš urobil všetko potrebné a večný život nám chce dať. On je svetlo, ktoré každý z nás pre svoj život nevyhnutne potrebuje. Ináč sa zadusí a zahynie vo vlastnom hriechu.

A čo spôsobuje toto svetlo:

Pán Ježiš je svetlom do ťažkých životných skúšok. Dáva nám v nich silu a vytrvalosť, dáva nám v nich nádej a istotu, že Ježiš bojuje s nami.

Pán Ježiš o sebe hovorí ako o svetle, potom to znamená, že On osvecuje moje činy, nič nebudem robiť v tme.  Uvedomujem si, že aj keď ma možno nikto z ľudí nevidí a nepozoruje, jednému pohľadu celkom určite neujdem a neskryjem sa pred ním. A to tomu Božiemu. Jemu sa raz za všetko budem musieť zodpovedať.

Keď Kristus Pán o sebe hovorí, že je svetlom, potom to ovplyvňuje aj moje hodnoty, ktoré žijem a presadzujem. Vo svetle, ktorým je On, viem akosi lepšie prekuknúť rôzne zvrátené materiálne i duchovné ponuky tohto sveta. Viem ich posúdiť ako nebezpečné pre môj život viery, odmietnuť ich a bojovať proti nim.

Bez Svetla sme stratení. Vďaka za to, že toto Svetlo prišlo do našej tmy. To Svetlo je, ako hovorí prorok Izaiáš, Predivný radca, Mocný Boh, Otec večnosti, Knieža pokoja.

Nech sú vaše dni prežiarené svetlom Pána Ježiša.