Krič k Bohu

Krič k Bohu

Veľký piatok

Veľká noc je najväčším kresťanským sviatkom. Veľký piatok ako deň smrti nášho Pána a na tretí deň, v nedeľu, Jeho zmŕtvychvstanie. Dnešné služby sú trúchloslužbou, poslednou rozlúčkou. Vnímajme ich tak. Keby Ježiš nezomrel, náš život by smrťou končil. Bez nádeje. Naše dni života by boli prázdne, bez Ducha Svätého.

Žalm 22:2-4 „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? Ďaleko si od mojej spásy, od slov môjho kriku! Bože môj, volám vo dne, ale Ty sa neozývaš, aj v noci – ale nemôžem sa utíšiť. Ty však tróniš ako svätý, Ty, chvála Izraela“.

Bratia a sestry!

Každý z nás sa môže na niečo vo svojom živote sťažovať- bolesť chrbta, kolená, že nám ubúda síl...a niektorí prežili aj skutočné tragédie. Myslím na tragédiu nevyliečiteľnej choroby, bankrot nie z vlastnej viny, smrť dieťaťa, či chuť ukončiť život predčasne, pretože jeho ťarcha je príliš veľká. Sú trápenia, ktoré nám môžu pomôcť niesť naši blízki- ale ruku na srdce, často naše bolesti nesieme sami. Ale nemusíme ich niesť sami- môže ich s nami niesť Boh.

Práve o tomto hovorí 22.žalm, o utrpení, v ktorom nedokáže pomôcť žiaden človek, ale dokáže pomôcť Boh. Žalm, ktorý na kríži cituje umierajúci Kristus. Zvolanie „Bože môj, prečo si ma opustil“ je jedným zo 7 pamätných slov /viet, ktoré vyslovil Boží Syn na kríži.

Všetci Židia, čo stáli pod krížom, tí, ktorí Ho udali a odsúdili, si hneď spomenuli na tento žalm ako na modlitbu človeka, ktorý vie, že mu nepomôže žiaden iný človek, ale Boh stojí pri ňom. A hoci sa nachádza v beznádejnej situácii, verí v Božie víťazstvo a zásah.

Slová, ktoré znejú ako úplná porážka a zúfalstvo: „Bože môj prečo si ma opustil“, sú vyznaním viery, že tam kde človek ostane opustený, kde sa nenájde žiaden iný človek, čo by vedel pomôcť, tam je otvorená cesta pre Boha. Bohu nič nie je nemožné.

Už ste si povedali vety ako: „Mňa nič už v živote nečaká. Mne už nik nepomôže. Mne už nebude lepšie.“ Alebo podobné. Budúcnosť sa môže zdať temnou. Bez smrti Ježiša by aj bola temná a bez nádeje. Ale Ježiš skutočne vydržal mučenie a smrť, aby nám zabezpečil budúcnosť. Čo sa môžeme naučiť zo žalmu?

1. K Bohu, nášmu Otcovi, môžeme kričať

Takmer všetky žalmy sú výkrikom zúfalého človeka na Božiu adresu. Dokonca, aj keď sa pri tejto výpovedi pohoršíme, sú aj výkrikom proti Bohu. Keby sme si prečítali celú knihu žalmov (môžete to urobiť), zistili by sme, že ich pisatelia hovorili to, čo skutočne cítili, vylievali si pred Pánom srdce, kričali z plných pľúc na Boha, ku ktorému sa modlili.

V našom živote sa vyskytujú chvíle, keď je krik k Bohu jedinou možnosťou, ako zo seba dostať bolesť, beznádej, strach, nedôveru. Myslím, že Pán Boh to tak aj vníma – ak na Neho kričíme, ešte stále s Ním rátame. Horšie by bolo, keby sme boli ticho alebo keby sme útechu hľadali mimo Neho.

Ak vo svojom živote prežívaš také utrpenie, ako Kristus vo Veľký piatok, neboj sa volať k svojmu nebeskému Otcovi. Písmo o Ňom hovorí: „či nepočuje Ten, ktorý vám vsadil ucho? Či nevidí ten, ktorý utvoril oko? Či nevie Ten, ktorý vyučuje človeka?“ (Ž 94). Ak máš pocit opustenosti, nevypočutých modlitieb a neúnosných bremien, volaj k Otcovi spolu s Ježišom Kristom: „Bože môj, prečo si ma opustil?“.

2. Ježiš nás citovaním tohto žalmu učí, že sa máme obracať s dôverou k Pánovi.

Ak má totiž človek istotu, že Boh je s ním – hoci sa tak momentálne necíti, potom ho nemôže zlomiť ani zlo nepriateľov, ani nepochopenie okolia, zrada priateľov, ani žiadne iné utrpenie. Nedovoľme utrpeniu, aby nás vzdialilo od Hospodina, ale práve naopak: pripomeňme si, že nás od Božej lásky neodlúči „ani smrť ani život ani anjeli ani kniežatstvá ani prítomnosť ani budúcnosť“ (Rímskym 8:38-39).

Po hroznom utrpení Veľkého piatku, po tichu sobotného dňa, príde nedeľné ráno. Hocčo príde v tvojom živote a ty budeš trpieť a možno po tom príde hluché obdobie, kedy si budeš myslieť, že tvoje modlitby nie sú vypočuté, ako tá sobota, tak maj nádej, že príde Božia odpoveď, ako v nedeľné ráno.  A to si môžeme práve s trpiacim Kristom uvedomiť, pretože vďaka Jeho obeti na kríži sa tá nádej týka aj nás.

Lebo „ak sme deti, sme aj dedičia a to dedičia Boží a spoludedičia Kristovi, ak s Ním trpíme, aby sme s Ním boli aj oslávení.“ (Rímskym 8:17-18). Ak nesieš kríž, ktorého koniec ani nevidíš a máš pocit, že nič dobré ťa nečaká, nezabudni, že príde čas, kedy „pokorní budú jesť a nasýtia sa, a chváliť budú Hospodina tí, čo Ho hľadajú“.

Či už prežívame malé alebo veľké tragédie, bolesti, smútok, nezabudnime spolu s Kristom volať na nebeského Otca, vyliať pred Neho všetko svoje utrpenie, buďme na Ňom závislí a dôverujme Mu a nestraťme nádej, že raz sa všetko dobre skončí. A to vďaka Pánovi Ježišovi Kristovi. Jemu patrí česť a chvála naveky. Amen.

Modlitba: Pane náš a Spasiteľu, ďakujeme za Tvoju obeť na kríži a za všetko, čo nám Tvoja láska priniesla. Ďakujeme Ti za posilnenie pre tento pozemský život, ale aj za nádej toho života budúceho. Nezaslúžime si Tvoju priazeň, ale Tvoja milosť voči nám je veľká a my môžeme byť zachránení zo svojich hriechov iba vďaka tomu, že sa k nám skláňaš a že nás obdarúvaš svojou prítomnosťou. Pomáhaj nám niesť všetky bremená života a poteš nás v smútku nad hriechom, zlom či smrťou. Len Ty máš moc nás zachrániť a preto sa na Teba spoliehame a prosíme: neopusť nás ani teraz ani naveky. Amen.

Otče náš...

Prajeme vám požehnaný Veľký Piatok a radostnú Veľkonočnú nedeľu, aby Ježišova obeť na kríži priniesla vašej duši uzdravenie a očistenie od hriechov a aby veľkonočné ráno prinieslo pokoj do vašich sŕdc, rodín aj života.