Ježišovo premenenie

Ježišovo premenenie

5.nedeľa po Zjavení

1 O šesť dní vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. 2 Tam sa premenil pred nimi a tvár Mu žiarila sťa slnko a rúcho jeho zbelelo ako svetlo. 3 A hľa, ukázali sa im Mojžiš a Eliáš a zhovárali sa s Ním. 4 Peter prehovoril k Ježišovi: Pane, dobre je nám tu. Ak chceš, urobí tu tri stánky: jeden Tebe, jeden Mojžišovi, jeden Eliášovi. 5 Keď on ešte hovoril, ajhľa, jasný oblak ich zastrel a z oblaku ozval sa hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo; Jeho poslúchajte. 6 Keď to učeníci počuli, padli na tvár a náramne sa báli. 7 Ježiš pristúpiac k nim, dotkol sa ich a riekol: Vstaňte a nebojte sa! 8 A keď pozdvihli oči, nevideli nikoho, len samého Ježiša. (Mt 17, 1-9)

Bratia a sestry v Ježišovi Kristovi!

Dnes spolu slávime poslednú nedeľu po Zjavení. Nech už podľa cirkevného roku vychádza nedieľ minimálne 2 maximálne 6, tá posledná nám vždy bude hovoriť o Ježišovom premenení. Prečo je Ježišovo premenenie tak dôležité? Pretože je to ďalšia chvíľa, kedy sa k nemu Boh Otec priznal a doslova Ho Zjavil.

Prvá takáto chvíľa bola pri Ježišovom narodení, kedy tam Boh Otec priviedol pastierov aj mudrcov, keď dal zasvietiť hviezde. Takto ukázal, že toto dieťa je Boží Syn. Anjeli vyslovene hovoria: dnes sa vám narodil Spasiteľ.

Druhé výslovné zjavenie je pri Ježišovom Krste. Boh otvára nebesá a hovorí- Toto je môj milovaný Syn.

Tretíkrát Boh Otec prehovorí o Ježišovi práve na hore premenenia, keď povie: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo; Jeho poslúchajte.

Evanjeliá hovoria o mnohých zázrakoch Pána Ježiša: o jeho zázračných uzdraveniach, kráčaní po vode, utíšení búrky na mori, vzkriesení ľudí zo smrti, premenení vody na víno, rozmnožení piatich kúskov chleba na pokrm pre niekoľkotisícový zástup ľudí. Malomocnému povedal: ,Chcem, buď čistý!' A hneď bol očistený od malomocenstva“. Pri svojom premenení však Ježiš zjavuje svoju božskú slávu priamo vo svojej osobe.

Celý príbeh začína trochu skôr. Ježiš vyučuje ľudí v oblasti Filipovej Cézarey. Tam povie niečo, čo apoštolov prekvapí: „Niektorí z tých, čo tu stoja, nezomrú, kým neuvidia Syna človeka, ako prichádza vo svojom Kráľovstve.“ (Matúš 16, 28)

Učeníci určite premýšľali, čo tým Ježiš myslí. Ako ukáže slávu Svojho kráľovstva. Asi o týždeň na to sa vyberie Ježiš na vrch. Tradične sa hovorí o vrchu Tábor, ale asi to bol skôr vrch Chermón. Nejde sám. Berie so sebou Petra, Jakuba a Jána. Prichádzajú tam zrejme neskoro v noci, lebo tí traja sú už ospalí. Ježiš sa modlí a vtom sa premení. Počas modlitby!  Apoštoli vidia, že tvár mu žiari ako slnko a jeho odev je oslnivo biely.

Toto je tak významné, že o tom píše aj Marek aj Matúš aj Lukáš. Ale najmä tí, čo to zažili, sa k tomuto zážitku vo svojich listoch vracajú.
Apoštol Peter píše v svojom druhom liste: „Veď sme nesledovali vymyslené bájky, keď sme vás oboznámili s mocou a príchodom nášho Pána Ježiša Krista, ale sami sme boli očitými svedkami jeho veleby.“ Bol svedkom Ježišovho premenenia, Jeho veleby.

A ďalej čítame druhom liste Petrovom čítame: „On dostal od Boha Otca česť a slávu, keď mu z velebnej slávy zaznel hlas: ,Toto je môj Syn, môj milovaný, v ktorom mám zaľúbenie“ (2 Pt 1, 16 - 17); a Ján má s veľkou pravdepodobnosťou na mysli práve skúsenosť z vrchu, keď na začiatku svojho evanjelia uvádza: „A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy“ (Jn 1, 14).

Zvesť o Ježišovi nie je ani dnes vymyslenou bájkou. Nie je to „zábava“ pre hŕsku ľudí, čo chodia do kostola. Stále je to pravda, za ktorú mnohí boli ochotní zomrieť. Ježiš je skutočne Boží Syn.

Dôležitá je skutočnosť, že vedľa Ježiša sa zjavujú dve veľké postavy Starého zákona: Mojžiš a prorok Eliáš. Sú to dvaja prvoradí svedkovia Božieho zjavenia v Starom zákone, preto má obrovský význam, že na vrchu práve oni svedčia o Ježišovi, ako pravom Božom Zjavení.

Vieme, že Mojžiš prijal isté Božie zjavenie v horiacom kríku na vrchu Choreb v ohni (o tom sme hovorili minulú nedeľu), v búrke a zemetrasení na vrchu Sinaj. No toto zjavenie bolo len neúplné. Keď Mojžiš žiada od Boha, aby ho mohol vidieť z tváre do tváre, Boh vyplní prosbu len čiastočne, prejde okolo Mojžiša, ktorý sa ukrýva v skalnej trhline a môže zazrieť Boha len „odzadu,“ nie však z tváre do tváre.

Podobne sa na vrchu Choreb Boh zjavuje aj prorokovi Eliášovi; nie z tváre do tváre, ale ako tichý, lahodný šum (porov. 1 Kr 19, 12).

V osobe Ježiša môžeme Boha vidieť úplne. Oblak znázorňuje prítomnosť Ducha Svätého a Boh Otec prejavuje svoju prítomnosť v hlase, ktorý zaznel z oblaku: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie, počúvajte ho“ (Mt 17, 5). Počujeme rovnaké slová ako pri Ježišovom krste. Ježiš je iste pravé Zjavenie Boha- Boží Syn.

Prečo bolo znovu potrebné zdôrazniť, že Ježiš je Boží Syn? Preto, že Boh dal predsa zákaz uctievať človeka, klaňať sa človeku. Ale tu stojí Ježiš a vidíme ho ako človeka a Jeho máme poslúchať?! Preto je tak dôležité, že sám Boh hovorí: Áno, toto je môj Syn, Jeho poslúchajte. Hovorí to sám Boh. Toto poučenie potrebovali Peter, Jakub i Ján, a rovnako ho potrebujeme a sme zaň vďační aj my. Božia vôľa je vyjavená a je zrejmá: Poslúchať máme Pána Ježiša Krista! On je ten, ktorému Otec všetko dal do rúk! Kiež sa dokážeme tohoto poznania držať vždy a stále, aby sme mali účasť na Jeho sláve aj my.

Dnes nás text dôrazne učí: Ak chceš poznať Boha, Ježiš je cesta. Koľkí (niekedy aj my sami) volajú k Bohu: „Ukáž sa mi! Povedz, čo odo mňa chceš!“ Ale Bibliu pri tom neotvoria a z evanjelia neprečítajú ani riadok. Tak by spoznali Ježiša a cez Ježiša Boha. Aspoň v nedeľu môžeme počuť Božie slovo v kostole- keď už nie inde. Ale koľkí to využijú...musíme sa modliť, ab Duch privádzal viacerých, aby sa neotáčali Bohu chrbtom, aby s ním rátali v živote.

Pri Ježišovi je dobre. To zaznieva aj v našom texte. Peter keď videl Ježiša s Mojžišom a Eliášom, tak povedal: „Postavme si tu stánky, tu budeme bývať, lebo tu nám je dobre.“ Peter, Ján a Jakub sa museli v spoločnosti Ježiša, Mojžiša a Eliáša cítiť naozaj veľmi dobre. Tak dobre, že v tej chvíli nemysleli na odlúčenie od svojich rodín, ani na bolesť ľudu, ktorý na nich pod kopcom čakal. Bolo im dobre. A túžili, aby to tak aj ostalo. Ale ich cesta ešte neskončila. Iný bol Boží plán. Túto chvíľu si mali zapamätať a čerpať z nej, keď im bude ťažko. Vracať sa k nej v myšlienkach. Ale ešte museli ísť, učiť, žiť.

A tak je to aj s nami. Mnohé sme spoznali, mnoho sme sa už naučili, veľakrát sme sa potešili, ale naša cesta vedie ešte ďalej. Aj my na nej potrebujeme a budeme potrebovať povzbudenie a potešenie. Aby sme zotrvali vo viere a vernosti v zápasoch, v skúškach i v rozličných navštíveniach. Ak ideme za Pánom Ježišom Kristom verne, nechýba ani nám potešenie, radosť a nádej, ale ani napomenutie a napokon, ani Jeho povzbudenie.

Skúsme si pamätať tie dobré chvíle s Ježišom. Skúste si dnes spomenúť, kedy ste cítili Ježišovu prítomnosť veľmi silne. To nech je našim bezpečným stanom. Stánkom, do ktorého sa, obrazne povedané, budete môcť myšlienkami schovať, keď vám bude ťažko.

Lebo každý deň má dosť svojho trápenia. Potrebujeme mať stánok, kde nám je dobre. Kde sme s Ježišom. Aby sme načerpali silu.

Bratia a sestry, Ježiš je skutočne Boží Syn. Platí to dnes rovnako, ako pred 2000 rokmi a ako na večnosť. S Ježišom je dobre. Ježiš je naše svetlo. Amen.

Modlitby:

  • Ježiš je svetlo práve vďaka premeneniu
  • Nech to svetlo vidia viacerí
  • Život v našom CZ
  • Našim bezpečným stanom