Ježiš je cesta, Duch je kompas

Ježiš je cesta, Duch je kompas

Vstúpenie Krista Pána na nebesá

9 Len čo to povedal, vzniesol sa im pred očami do výšin a oblak vzal im Ho spred očí. 10 A ako tak uprene hľadeli do neba, keď odchádzal, ajhľa, dvaja mužovia v bielom rúchu postavili sa vedľa nich 11 hovoriac: Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý vám bol vzatý do neba, príde zase tak, ako ste Ho videli odchádzať do neba.

SK 1, 9-11

Sestry a bratia v Kristu,

Ježišov život by sme mohli rozdeliť do troch období:

1. Čas, kedy ho ľudia považovali za proroka alebo učiteľa. Tento sa skončil Ježišovou smrťou.

2. Druhým obdobím je štyridsať dní, počas ktorých sa zjavoval svojim nasledovníkom a hovoril im o kráľovstve nebeskom. A potom vstúpil na nebesá.

3. Ježiš sedí na pravici Boha, svojho Otca a aj nášho Otca.

Dnešný deň je tým dňom, kedy nastáva 3. obdobie a trvá až po dnes. Ježiš vstupuje na nebesá- od Jeho vzkriesenia prešlo 40 dní.

Krížová cesta, ktorá sa mala skončiť smrťou na kríži, porážkou, zabitím Božieho Syna má nakoniec úplne iné dôsledky. Ježiš vstal z mŕtvych a porazil smrť. Aké úžasné víťazstvo. Nič lepšie si jeho učeníci ani nevedeli predstaviť. A napriek tomu ani toto nie je koniec.

Aj keď by sme si to ako koniec vedeli predstaviť. Ježiš by ostal na zemi, nesmrteľný, večne by hlásal evanjelium a jeho učeníci spolu s ním. Ale Boží plán bol iný. Znova odchádza, ale teraz ich už nenecháva s veľkým otáznikom- ČO SA STALO? Ako keď umrel na kríži. Necháva ich a teda aj nás so zasľúbením v nádeji.

Má akúsi rozlúčkovú reč, ako sme počuli v evanjeliu. V nej zasľubuje Ducha Svätého, dáva vyslanie krstiť a hovorí, že príde zas, tak ako teraz odišiel, že príde v sláve- súdiť svet.

Majú presné pokyny ako majú žiť.

Vďaka týmto presným pokynom sme my dnes kresťania.

Aj my sme členmi Božieho kráľovstva, pretože sme boli pokrstení. Pretože nezabúdame na Kristov príkaz, ktorý znie z Mt evanjelia: 19Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého  20 a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal. 

            Boli sme pokrstení, pretože nás ku krstu niekto priviedol. Boli to rodičia, alebo starí rodičia keď sme boli ešte deťmi. Oni svedčili namiesto nás, že budeme Krista nasledovať. Bol to farár kto nás kázňami oslovil, aby sme sa dali pokrstiť, alebo sme jednoducho sami zatúžili patriť do Božej rodiny. V pozadí každého tohto konania stojí však Kristus, ktorý hovorí: "Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta." Je to On, kto mocou Ducha Svätého k našim rodičom, farárom, nám prehovára a vedie nás nasledovať Kristov príkaz. Príkaz, ktorý je veľkým darom, ale aj veľkou zodpovednosťou.

Sme súčasťou veľkej rodiny. Možno sa nás tu stretáva len zopár, no táto rodina má mnoho členov, všade na Slovensku, v Európe, na všetkých kontinentoch sveta. Je to dobrá rodina, s dobrým Otcom. Jedno telo, ktorého hlavou je Kristus. Súčasťou tohto tela môžeme byť len vďaka Kristovmu vstúpeniu. Tak rozšíril svoju moc na všetkých.

Do tejto rodiny máme však právo ale aj povinnosť privádzať nových členov- deti, vnúčatá, ale aj známych, priateľov a čo je najťažšie členov rodiny, ktorí nie sú veriaci a viere sa vysmievajú. Ale máme aj právo a povinnosť privádzať k viere sami seba.

Znie to zvláštne, ale aj my sami potrebujeme povzbudenie viery. Lebo niekedy sa nám nechce ráno vstávať do kostola, či ísť na biblickú hodinu. Niekedy váhame, či Boh existuje, alebo či je dobrý. Preto potrebujeme čítať, či počuť slovo Božie. Aby nás mohol posilňovať Duch Svätý.

A potrebujeme napomenutie do života, aby nás upozornilo, že robíme niečo, čo nie je v súlade s Božou vôľou, je proti Kristovi. Každý náš hriech, či vedomý alebo nevedomý je ranou na Kristovom umučenom tele. Za každý tento hriech Kristus umrel.

Takýto dar nám dal Kristus pred tým, než vstúpil na nebesá. KRST. Toto všetko je v ňom skryté. A máme na to myslieť denne- keď sa umývame.

            Ježiš vstúpil na nebesá. Ľudskými slovami je to vyjadrené tak, že ho zahalil oblak. Ťažko vyjadriť slovami Božie činy. Čo si máme pod tým predstaviť? To čo vyznávame v kréde- že teraz sedí na pravici Boha Otca všemohúceho. Odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych. Ježiš preberá moc, slávu a kráľovstvo, ktoré mu patrí. Je víťaz a kráľ- zaujme trón. Vládne i dnes. I pre nás plynie tento čas.

I pre nás má platiť to, čo vtedy robili učeníci. (nie len 3 ako na obraze).

             Zotrvávali na modlitbách, išli do sveta, kázali evanjelium a krstili nových členov Kristovej rodiny. Kým opäť nepríde Kristus súdiť tento svet. 

            Tešíme sa na to? Čakáme na túto chvíľu? Nie je správne pýtať sa, či sme pripravení, lebo Ježiš je ten, kto nás pripravenými urobil- urobil nás spravodlivými. Ale neupli sme sa viac na tento svet, na náš život, rodinu, prácu, záľuby, nie je toto pre nás dôležitejšie ako Ježiš? Keby teraz prišiel do tohto chrámu a povedal- poďte, všetko je pripravené, všetko bude nové- čo by ste si pomysleli? Išli by ste? Nové je fajn, ale čo s týmto životom, čo moja rodina, priatelia, život aký ho poznám tu na zemi, moje zvieratá, knihy, káva a zákusky…všetkého tohto sa mám vzdať? Ako rozmýšľate vy? Išli by ste bez váhania, verili by ste Kristovi?

Kážeme, počúvame o tom, že Ježiš príde, ale berieme tieto slová vážne? Sme pripravení? Lebo On povedal, aby sme boli...

Chceme, aby sme boli vzkriesení? Chceme, aby naše rodiny boli- naše deti, manžel/ka, vnúčatá, priatelia- ak áno, tak sa modlime za to, aby boli spasení. Ľahko sa modlí za to, aby boli zdraví, šťastní, dobre sa im žilo... a čo spasení- to JE dôležité.

Boh určí, kedy je ten správny čas. My máme mať na pamäti, že ten čas môže byť aj teraz.

Kristus príde v pravý čas. My však vieme, že on zomrel za nás, vstal z mŕtvych a vstúpil na nebesá, kde sedí na pravici Boha, nášho Otca. Vstúpený Pán nás urobil svojim darom krstu jednou rodinou, nás, všetkých kresťanov. Každého z nás robí silným a spravodlivým. Žime podľa toho, kým sme a nezabúdajme na to, že Kristus príde znovu na túto zem, aby nás oslávil svojou slávou.