Ja som tvoja istota

Ja som tvoja istota

11.nedeľa po Svätej Trojici

Ja som pravý vínny kmeň a môj Otec je vinohradník. Každú ratolesť na mne, ktorá neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá prináša ovocie, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám hovoril. Zostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ani ratolesť nemôže prinášať ovocie sama zo seba, len ak ostáva na vínnom kmeni, tak ani vy, len ak zostávate vo mne. Ja som vínny kmeň a vy ste ratolesti. Kto zostáva vo mne a ja v ňom, ten prináša veľa ovocia, pretože bezo mňa nič nemôžete činiť. (Ján 15, 1 – 5)

Nachádzame sa v oblasti, kde takmer každá rodina vlastnila alebo aj stále vlastní vinicu. Vo väčšine dvorov nájdeme aspoň pár koreňov viniča. Možno z nich už nedorábame víno, ale potešia nás v lete osviežujúcim ovocím, a aj pre deti a vnúčatá spôsobujú radosť, keď si od babky prinesú z návštevy aj hrozno.

Často počujem od ľudí, keď sa stretneme: idem z vinice, alebo v sobotu vstaneme skoro, kým nebude tak teplo, pôjdeme do vinice. Je to tu súčasťou života.

Aj v Ježišovej dobe bola vinica súčasťou majetku. Dokonca dávno v starozmluvnej dobe. Uvedomovali si, koľko to chce práce a starostlivosti, aby priniesla dobré ovocie. Až tak veľmi to prežívali, že Boh použil práve vinicu, ako obraz svojho vzťahu k vyvolenému národu. Bohu sa nepáčilo, čo robí Izrael a tak im cez proroka Izaiáša poslal odkaz.

V 5.kapitole knihy proroka Izaiáša čítame o vinici toto: 1 Zaspievam pieseň o svojom milom, pieseň môjho milého o jeho vinici. Vinicu mal môj milý na žírnom kopci. 2 Prekopal ju, zbavil kamenia; vysadil ju ušľachtilou révou; vystaval vežu uprostred nej, aj lis vytesal v nej; potom čakal, že donesie hrozno, ale doniesla trpké hrozno. 3 A teraz, obyvatelia Jeruzalema a mužovia judskí, rozsúďte, prosím, medzi mnou a medzi mojou vinicou! 4 Čo ešte bolo treba spraviť na mojej vinici, čo by som nebol na nej urobil? Prečo doniesla trpčiaky, keď som čakal, že donesie hrozno?

V tomto podobenstve je vinohradníkom sám Boh a vinicou je Izrael, počuli sme, že bol dobrý, ušľachtilý, keď ho Boh „vysádzal“. Boh sa o svoj národ staral, ale ten len od Boha bral a nič nedával- priniesol zlé ovocie, trpčiaky. Pýta sa ľudu: čo by ste urobili s takou vinicou? A Boh vie, čo by ľudia urobili. Zničili by ju. Je nepotrebná. Hnevali by sa, lebo do nej investovali toľko času. Aj my by sme sa hnevali, keby sme investovali čas a peniaze, svedomito by sme sa starali, kúpili by sme dobrý koreň, a nakoniec nič. Aj my by sme chceli také korene vyhodiť. Presne to má v úmysle urobiť aj Boh ako vinohradník. Lebo ďalej v Izaiášovi čítame:

5 Teraz však chcem vám oznámiť, čo urobím svojej vinici: Odstránim jej ohradu a spasú ju; zborím jej múr a pošliapu ju. 6 Pripravím jej rýchly koniec: nebude zrezaná ani okopaná, prerastie bodľačím a tŕním. Oblakom však prikážem, aby ju neskrápali dažďom.

Hospodin ju zničí. A aby nikto nepochyboval, o kom Boh hovorí, pridáva presné vysvetlenie:

7 Lebo vinicou Hospodina mocností je dom Izraela a mužovia judskí sú jeho pôvabnou výsadbou. On čakal na právo, a tu, hľa, prelievanie krvi, na spravodlivosť, a tu, hľa, volanie o pomoc.

Toľko sa Boh staral o svoj ľud, ale on nepriniesol dobré ovocie. Len samé zlo. Nič, čo by chutilo. Keď Boh pozrel na ich konanie, striasol sa, ako keď prehryznete trpkú bobuľu. A tak dopustil na Izrael mnohé utrpenia- vojnu, zničili ho....

A tu prichádza Ježiš. Do tejto situácie opustenosti prichádza samotný Boží Syn a povie- ja som vínny kmeň.

Doteraz ste nepriniesli dobré ovocie, lebo ste nevedeli. Pôda bola dobrá, slnka bolo dosť i dažďa, a vašim kmeňom boli vaši praotcovia. Vašim kmeňom bolo to, že Boh s vami uzavrel zmluvu. Ale vy ste všetko porušovali. No teraz som tu ja. Ja budem ten základ, ja budem ten kmeň. Ja budem pevne zakorenený v Bohu, mojom a vašom Otcovi.

A vy? Vy nebudete ďalšie kmene. Vy budete výhonky. Dobre a pevne budete zaštepení ku mne a tak prinesiete dobré ovocie. Nebudete stavať sami na sebe, ale na mne.

Ježiš svojím výrokom: Ja som vínny kmeň, mení celý dovtedajší pohľad a chápanie vinice. Nie vinica ako národ, ktorému bude vždy niečo chýbať. Ale sám Boží Syn ako vínny kmeň, a každý jeden pokrstený človek, ako jeho výhonok. Každý jeden kresťan, ako výhonok, ktorý patrí ku Kristovi. Slová o vínnom kmeni zaznievajú pri každom jednom krste. Každý jeden pokrstený sa stáva štepom, ktorý je pripojený ku kmeňu- k Ježišovi. Stáva sa jedným s Ním, našim Pánom. Tak aj ty. Si jedno s našim Pánom. Štepy zdieľajú s koreňom vodu a živiny, spolu rastú. Je to už jeden organizmus. Tak blízke je to prepojenie. Tak blízke je prepojenie teba a Ježiša. Si do neho vštepený.

Mnoho ľudí má o sebe samom naozaj smutnú predstavu. Pokladajú sa za náhodu. Človek sa náhodou objaví na tomto svete, zažíva mnoho náhodných udalostí a nakoniec z tohto sveta odíde. Človek existuje, ale mohol by aj neexistovať, pre svet by sa nič nezmenilo. Pre svet život jednotlivca nemá význam. Veď ani nás veľmi netrápi, kto umiera práve v nemocnici, či na ulici niekde v Afrike. Nekonečnému vesmíru je jedno, či sme alebo nie sme.

Ale Ježiš nám hovorí niečo úplne iné. Každý jeden človek, aj ty, milá sestra a brat, si ten výhonok, s ktorým Ježiš počíta, ktorý na ňom rastie a ktorý je jeho dôležitou súčasťou. Vďaka Ježišovi si vo vzťahu so Všemohúcim Bohom. Pánom vesmíru. O tvoju existenciu sa zaujíma ten, ktorého Ježiš nazýva Otcom a je aj našim Otcom. Aj keď náš čas na zemi je len kratučký a v porovnaní so svetom sme ničím, pre Boha si dôležití a vzácni. Ty si vzácna/y, nie si ani zabudnutý ani stratený. Pri Bohu je tvoje miesto.

Tretia myšlienka dnešného textu znie: sami nič nezmôžete, ale so mnou prinesiete veľa ovocia.

Ježišove slová „Bezo mňa nič nezmôžete, bezo mňa nič nemôžete činiť“, nám z Písma zaznievajú viackrát, boli veľmi dôležité a pisatelia evanjelií a listov nám ich pripomínajú. Aby sme nezabudli.

Niekedy sa držíme predstavy, že sme kresťania, boli sme zaštepení a akoby to tam skončilo. Prídeme do kostola, trávime čas s Bohom, ale potom s Ním už ako keby nerátame. Ako keby bolo nedôstojné radovať sa a ďakovať Bohu, za maličkosti, napr. ten lekvár je naozaj chutný, teším sa Bože, že sa to tak podarilo, alebo naopak v ťažkostiach- odišli mi svetlá na aute, nahnevalo ma to, buď so mnou Bože.

Z toho viniča máme čerpať silu denne. Môj syn mi doniesol kyticu čakaniek, boli krásne, ale za deň vybledli, lebo už neboli na koreni. Aj my vybledneme, ak Boh nebude naším najbližším priateľom. Čerpajme z neho silu denne, pozývajme Ho do našich dní, nech on nad nimi panuje.