Drž sa nádeje

Drž sa nádeje

20.nedeľa po svätej Trojici

20.nedeľa po Trojici- nádej

Lebo Ty si mi nádejou Hospodine, Pane, Tebe dôverujem od svojej mladosti. (Ž 71, 5)

V minulých týždňoch sme hovorili o láske. Pravá láska je poslušná Bohu a nebojí sa slúžiť. Hovorili sme o viere, ktorá svoju silu ukazuje v tom, že dôveruje Bohu. Verí, že Boh môže mať aj iný plán.

Keďže vieme, že podľa 1 Kor ostáva viera, nádej a láska, tak dnes by sme chceli z Písma prijať poučenie a evanjelium, dobrú zvesť, o nádeji.

Počuli ste už niekoho povedať: „Vzdávam to?“. Koľkokrát ste si to už povedali sami- vzdávam to. Keď na niečom tvrdo pracujete, ale aj tak to nevychádza, tak ako chcete. Keď sa doma deti dlho učia slovíčka, ale v škole si aj tak nespomenú. Keď si prosil Boha stále o jednu vec znovu a znovu a On ti ju nedal. A teraz už nevidíš žiadnu možnosť, žiadnu cestu, zažívaš neúspech. Strácaš odvahu- to je beznádej. Beznádej je myšlienka vzdať sa.

Prečo sa však chceme vzdať, alebo prečo chceme niečo vzdať?

Lebo sme namrzení, netrpezliví, možno dokonca sebeckí: „Toto nie je výsledok, ktorý som očakával“, „Už čakám podľa mňa dosť dlho a stále nič“, „Nedostal som, o čo som prosil“.

My by sme chceli, ako kresťania, aby sme cítili šťastie, aby sa nám darilo, aby sme boli spokojní- všetko tak nejak automaticky. Nie celkom viem odkiaľ sa táto myšlienka vzala, lebo Písmo nám hovorí o ľuďoch ktorí trpeli, mali problémy, a áno, aj stratili nádej.

V Jánovom evanjeliu čítame o rozhovore medzi Ježišom a jeho učeníkmi. Ježiš im hovorí, že musí odísť a tam kam ide On, tam zatiaľ oni nemôžu ísť. Ale dodáva: „neskôr prídete za mnou.“ A ako reagujú títo jeho najbližší priatelia? Zmocnila sa ich beznádej.

Ako sa mohlo stať, že pri tomto všetkom učeníci stratili nádej? Oni, ktorí tri roky strávili denne s Kristom. Oni, ktorý denne videli ako vracia slepým zrak, hluchým sluch, ako chromí vstávajú, ako všetkým dáva radostnú zvesť do života, vyháňa démonov. Veď mali reálnu skúsenosť, že Ježiš má moc. A oni stratili nádej?

Tak ako si ju môžeme my zachovať? V živote sme zažili omnoho menej dôkazov. Čo nás a učeníkov spája- je pohľad len na seba. v beznádeji sa nám zatvárajú oči pre okolitý svet i pre Boha a vidíme len seba a svoj strach, svoju bolesť a svoje pochybnosti. Ako jednoducho nás diabol dokáže poviazať. Nikto ti nepomôže, si sám. Nik netrpí tak veľmi ako ty. Nik necíti to čo ty. Mysli len na to, čo prežívaš, mysli len na seba. Aj učeníci v tej chvíli myslia na seba- ostaneme bez Ježiša!

Strácajú nádej. Nevidia ju, lebo vidia len seba: my ostaneme sami, čo budeme my robiť. Ježiš musel učeníkov opustiť. Lebo prišiel čas, aby zomrel za ich hriechy. Boží Syn rozumel, čo učeníci cítili a chce ich beznádej zmeniť na nádej. Obrátiť ich pohľad z toho, že pozerajú na seba- ako oni ostanú sami, ako sa oni boja, ako oni nevedia, čo budú robiť... a hovorí im:

14, 1: nech sa vám srdce nestrachuje

14, 2: idem vám pripraviť miesto

14, 3: zas prídem...aby ste boli tam, kde som ja

14, 13: čokoľvek budete prosiť v mojom mene, to vám dám

14, 16: ja budem prosiť Otca a dá vám iného radcu, ktorý bude s vami už naveky

14, 18: neopustím vás ako siroty, prídem k vám

14, 27: pokoj vám dávam, nech sa vám srdce nestrachuje

15, 11: toto hovorím, aby vaša radosť bola úplná

Aké nádherné slová.

Nádej znamená dôverovať, že sa stane, čo očakávame.

My však očakávame, že budeme napríklad vo víťaznom tíme, alebo že vyhráme v lotérii. očakávame pozemskú radosť.

Ale toto nám Boh neprisľúbil. Práve naopak, v Biblii sa jasne píše- hľadajte najprv kráľovstvo Božie a všetko ostatné vám bude pridané. Ježiš sľubuje kráľovstvo Božie- tam nám pripravil miesto, preto sa nemáme strachovať- a všetko ostatné nám bude pridané.

Toto je základ nádeje- dôvera v Ježišove Bože kráľovstvo. Myslieť na veci, ktoré sľúbil svojim učeníkom, teda aj nám pri odchode: miesto v nebi, vypočuť a dať odpovede na modlitby, dať ti radosť a pokoj, poslať svojho svätého Ducha, aby prebýval v tebe a napokon prísľub, že znovu príde.

Je ľahké prepadnúť beznádeji, keď myslíme len na to, čo som chcel a nedostal som, v čo som dúfal a nestalo sa. Namiesto toho maj na pamäti, čo pre teba Boh urobil a robí:

Urobil Ťa božím dieťaťom (J 1, 12), uspokojuje tvoje potreby (Filip 4, 19), anjeli držia stráž nad tebou (Ž 91, 11). Keď budeš myslieť na toto všetko, tvoje srdce sa naplní nádejou. Neostane v ňom priestor pre beznádej- žiaden priestor pre otázku: čo bude teraz so mnou. Lebo vieš, čo bude.

Mnohé veci, ktoré očakávaš, a za ktoré sa modlíš, sa skutočne stanú. Ale nebuď sklamaný, nestrácaj nádej, ak sa neuskutočnia dosť rýchlo, a možno vôbec. Božie slovo hovorí: vzmuž sa- (Buďte zmužilí (odvážni), nech sa upevní srdce všetkých vás, ktorí očakávate na Hospodina. (Ž 31, 25). Boh nemešká a nezabúda.

Áno, občas to cítime tak, ako keby sme stratili nádej. Aj keď si kresťan, môžeš rozprávať o svojej strate nádeje. Ale to neznamená frflať a sťažovať sa. Spoločne sa môžeme modliť za riešenie starostí a bolestí. O tom je spoločenstvo. Ak cítiš, že strácaš nádej, neboj sa o tom hovoriť. Neboj sa o tom povedať Hospodinovi v modlitbe, neboj sa o tom povedať svojmu pastierovi, neboj sa o tom povedať svojim blízkym bratom a sestrám. Aby si opäť ískal silu mať nádej, aby si to nevzdal. V ničom.

Ak sa ťa zmocní beznádej, spomeň si, prečo si nádej stratil. Spomeň si, že Boh ťa posilní ak na neho čakáš, ak najprv hľadáš Božie kráľovstvo. Ďakuj Bohu, že ti chce dať silu.

Drž sa nádeje. Drž sa Krista. Drž sa kráľovstva Božieho.

Ježiš je skutočný a Jeho slová sú pravdivé. Oni sú pre nás základom nádeje. A dnes nám v tých slovách hovorí: nech sa ti srdce nestrachuje, išiel som ti pripraviť miesto, aby si raz mohla byť tak, kde už teraz ja som. Tebe dávam teraz pokoj a dávam ti modlitbu. Ak sa budeš modliť v mojom mene, ja budem s tebou a ak to je pre teba dobré, tak ťa vypočujem. Maj nádej. Tvoja radosť je teraz možno čiastočná ale raz bude úplná.