Čo nás čaká na druhom brehu

Čo nás čaká na druhom brehu

Veni sancte Spiritus- začiatok šk.roku

23 Jákob ešte za noci vstal, vzal so sebou svoje dve ženy, obe slúžky i jedenásť svojich synov a prebrodil sa cez Jabbók. 24 Vzal ich a previedol cez potok so všetkým, čo mal. 25 Jákob zostal sám a tu s ním ktosi zápasil, kým nevyšli zore. 26 Keď videl, že ho nepremôže, poranil mu bedrový kĺb. Vtedy sa pri zápase Jákobovi vykĺbil bedrový kĺb. 27 Povedal: „Pusti ma, lebo už vychádzajú zore!“ Jákob odpovedal: „Nepustím ťa, kým ma nepožehnáš.“ 28 Ten sa ho spýtal: „Ako sa voláš?“ Odpovedal: „Jákob.“ 29 Ten povedal: „Už sa nebudeš volať Jákob, ale Izrael, lebo si zápasil s Bohom i s ľuďmi a zvíťazil si.“

1M 32, 23-29

„Niečo sa končí, iné sa začína ...“ – tak sa spieva v mnohých populárnych piesňach, tak sa o tom denne presviedčame v našich životoch. 
Dostali sme sa na prah nového školského roka, nového pracovného roka. Malí prváci spoznávajú školu po odchode zo známeho prostredia škôlky, tí, ktorí idú do novej školy, novej triedy, nadväzujú nové priateľstvá, či im do triedy pribudne nový žiak. Nová stredná či vysoká škola už môže byť krokom k budúcemu povolaniu, novému uplatneniu sa v spoločnosti. Pre pracujúcich je výzvou nové zadelenie, nový projekt. Sobáš, očakávanie a narodenie dieťaťa, otvára nové perspektívy v rodinnom živote, chorý člen rodiny znamená ešte väčšiu obetu, ešte hlbšie modlitby, je to ešte väčšia výzva. V lete sa niektorí rozhodli presťahovať sa, zrekonštruovať si domov, či len premýšľajú, rozhodujú sa nad novým krokom, krokom do neznáma. 
V zborovom spoločenstve je krásne to, že aj keď stojíme pred rôznymi výzvami, tvoríme jednu veľkú rodinu, aby sme spoločne v Božom mene začali nový školský rok. A aj keď už do školy možno dávno nechodíme, po lete ako keby sa veci dostávali znovu do systému a sme toho všetci účastní. Spoločenstvo je jednen z dôležitých zdrojov nášho kresťanského života. Nie sme ponechaní sami na seba, ale žijeme tu spolu a spolu smieme veriť. 
Pred nejakým časom sa ako požiar rozšíril módny trend medzi deťmi (aj mnohými dospelými) trochu vypnúť pri hračke, ktorá sa volá spinner. Možno ho tiež máte doma, alebo ste ho už aspoň videli. 
V pokoji nevidíme nič zvláštne, tri ramená, v strede pevný bod, os, okolo ktorej sa točia, ale ak roztočíme guličkové ložisko, odrazu sa nám naskytne až uchvacujúci pohľad na kruhy, ktoré točením vytvára a ten dynamický pohyb je v istom zmysle upokojujúci ako aj vibrácie, ktoré cítime. (točiť)
Našou osou je Kristus, okolo ktorého sa točia naše myšlienky, zmysel nášho života, našich plánov a našej budúcnosti. Duch Svätý nás uvádza do pohybu a robí našu cirkev dynamickou. (spin) 
Dovtedy sa točíme, a je na nás pekný pohľad, pokiaľ Duch Svätý uvádza do pohybu našu vieru, náš kresťanský život. Ale na rozdiel od spinneru, Duch Svätý nikdy nevyjde z módy, avšak ani nebude módnym ošiaľom. Duch potichu koná svoju prácu, pokiaľ bude svet svetom, a aj potom. A vždy to bude dobrý, dokonca veľkolepý pohľad, keď on prinesie zmenu. 
 
To pochopil aj Jákob, keď po dvadsiatich rokoch dorazil k brodu Jabbok, aby sa zmieril so svojim bratom Ezauom, ktorého roky nevidel, ktorého oklamal a ktorému ukradol otcovo požehnanie. 20 rokov ho nevidel. Medzitým si vzal za manželku Leu aj Ráchel a ešte dve ďalšie ženy, ako to bolo vtedy zvykom. Mal už 11 synov, najmladší sa ešte nenarodil. No teraz cíti, že by mal ísť za svojim bratom. Postaviť sa mu zoči-voči, aby začali odznova. 
Jacob bol teda na prahu nového začiatku. Dúfa v nový začiatok, v nové usporiadané rodinné vzťahy, nové usporiadané majetkové vzťahy, ak vám to lepšie znie tak môžeme povedať, že čaká na novú prácu, na nový spôsob života, a to vďaka tomu, že uľaví svojmu svedomiu a oslobodí sa od výčitiek. Už viackrát sa v živote presvedčil o tom, že Boh nalomenú trstinu nedolomí a tlejúci knôt neuhasí (Izaiáš 42: 3), ale teraz sa musel naučiť a musel pochopiť niečo iné. Božie požehnanie sa nedá kúpiť. 
Božie požehnanie nemožno prijať automaticky. Božie požehnanie závisí len od Boha. Nemôžeme kráčať po ceste života tak, akoby sme vlastnili požehnanie, ako keby sme ním disponovali, ako majetkom. 
V texte čítame o veľkom boji. Zápasí s anjelom, ale vlastne zápasí so svojou minulosťou. Bojuje so svojimi hriechmi, sebectvom, ctižiadostivosťou a nečestným podnikaním. Zápasí, pretože sa zdá, že nedostane požehnanie, kým nie je vyriešená jeho minulosť. Akoby sa chcel zmocniť Boha a nepustiť ho: „Nenechám ťa ísť, kým ma nepožehnáš“. (27b) 
Tento muž Starého zákona si je vedomý toho, že bez požehnania nemá šancu. Ak Boh nie je s ním, jeho život tiež nemá zmysel. Ak je Boh s ním, prežije čokoľvek, ale naozaj čokoľvek. „ Nemýľte sa! Boh sa nedá vysmievať, lebo čo človek rozsieva, bude aj žať. 8 Pretože kto rozsieva pre svoje telo, z tela bude žať porušenie. Ale kto rozsieva pre Ducha, z Ducha bude žať večný život. (Gal 6: 7–8). bez Boha bude mať len skazu. 
Jákob mal všetko, ale modlitbu „Veni Sancte“ zatiaľ vložil do zátvorky. Jeho nádej na „niečo sa končí, niečo iné sa môže začať“ sa stala tak silnou, že chce byť sám (poslať dopredu svojich rodinných príslušníkov, svojich služobníkov s majetkom) a celou svojou bytosťou túži po prítomnosti Boha. Boh mu pošle do tohto boja anjela a ten boj už nie je len v predstavách. Jákob skutočne s anjelom bojuje, a je v tom boji zranený a toto zranenie, ostal krívať, mu bude celý život pripomínať: Bojoval som s Božím poslom, bojoval som s minulosťou a získal som požehnanie. 
Na druhej strane nášho brodu Jabbok je školský rok, pracovný rok, v ktorom sa stretávame so starými spolužiakmi, učiteľmi, ranným vstávaním, povinnosťami, učením. Je pred nami aj nový školský rok pre náš zbor- zápis na konfirmačnú prípravu, náboženstvo, nové stretnutia na biblických hodinách. 
Či už ako študent, rodič, starý rodič alebo člen nášho zboru, stojíme na okraju brodu, a každý vedieme ten svoj zápas s minulosťou, aby naša budúcnosť nebola postavená podľa tela, ale podľa Ducha, aby sme vystúpili z pút minulosti a žiadali od Boha takú Jeho prítomnosť, v ktorej je všetko iné. Povieme- požehnané. 
Pretože či už to bude večer strávený nad úlohou z matematiky, prestávka, nočné vstávanie k bábätku, rokovanie, práca, ktorú musíme dokončiť doma, ak bude pri tom Boh prítomný, tak to bude požehnané a dobré.
Nech ten náš spinner duchovného života roztáča Duch Svätý. Chceme sa točiť okolo Krista, chceme zažiť požehnanie, však? Začnime teda školský rok volaním Ducha Svätého na pomoc! Ako inak by sme mohli začať?
Amen.

Bratia a sestry, volajme v modlitbe spoločne k Pánu Bohu , aby na nás vylial svoje požehnanie aj v novom školskom roku. Márne sa človek snaží, ak Boh nepožehnáva, my chceme, aby nás Boh učil o ceste múdrosti a aby nás viedol po priamych chodníkoch. Spolu sa takto pomodlime:

Príď Duchu Svätý! Vylej na nás z neba svoju milosť. Príď Ty, ktorý si potešiteľ utrápených, lekár chorých, ochranca opustených. Daruj nám Svoje nebeské dary, aby sme cítili Tvoju moc. Ty si odpočinutie v našom trápení, ty si radosť v našom žiali. 

Osvieť každý kus v srdciach Tvojich verných, pretože stále robíme to, čo sa tebe nepáči. Ty zmäkči tvrdosť našich sŕdc, prestri nám bohatý stôl svojej milosti.  

Príď Duchu Svätý, pas pastiera, veď vodcu, otváraj otvárajúcemu, daj dávajúcemu, vyšli svojho Ducha a všetko bude novo stvorené a obnovíš tvár Zeme.