Chystám Ti príbytok, nepochybuj...

Chystám Ti príbytok, nepochybuj...

12.nedeľa po Svätej Trojici

Počas leta sme počuli výklad Ježišových slov- Ja som chlieb života, Ja som dvere, Ja som svetlo sveta, Ja som vínny kmeň. Po Veľkej noci pre počuli v podobenstve o stratenej ovci- Ja som dobrý pastier. Pán Ježiš sa predstavuje ešte dvoma výrokmi- Ja som cesta, pravda i život a Ja som vzkriesenie a život. A práve o tomto živote, ktorým je Kristus, budeme dnes počuť:

Jn 14,1-7

1 Nech sa vám srdce nestrachuje! Verte v Boha a verte vo mňa! 2 V dome môjho Otca je mnoho príbytkov; keby nebolo tak, či by som vám bol povedal: Idem vám pripraviť miesto, 3 a keď odídem a pripravím vám miesto, zase prídem a poberiem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja? 4 A cestu, kam idem, poznáte. 5 Povedal Mu Tomáš: Nevieme, Pane, kam ideš; ako by sme teda poznali cestu? 6 Ježiš mu riekol: Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa. 7 Keby ste ma poznali, boli by ste poznali aj môjho Otca. Ale odteraz Ho už poznáte a videli ste Ho.

 

Milí bratia, milé sestry,

na to, aby sme pochopili slová nášho Pána v celej ich hĺbke, pozrime sa kedy a prečo nám ich hovorí, prečo ich, ako dedičstvo pre nás, zaznamenal evanjelista Ján.

Pán Ježiš stoluje poslednýkrát so svojimi učeníkmi, so svojimi najbližšími. Oni cítia, že ich Ježiš opustí. Vedia, že sa niečo blíži. A tak im Ježiš hovorí: Nech sa vám srdce nestrachuje. Verte v Boha a verte vo mňa.

Prečo sa učeníci boja? Prečo zažívajú strach? Nedôverujú Ježišovi? Neveria mu?

Je ľahké tvrdiť, že niekomu dôverujete, že mu veríte, ak je všetko v poriadku. Slovami sa dôvera vyznáva jednoducho. Ale čo keď príde skúška? O tom by asi mnoho mohli rozprávať manželské páry, alebo zaľúbenci. Ľahko sa povie: „verím ti“. Ale stačí, aby prišla suseda a povedal: „Videla som tvojho muža rozprávať sa s inou ženou. Stáli pri sebe veľmi blízko. Je medzi vami všetko v poriadku?“ A už sa do vzťahu vkradne pochybnosť. Alebo sa chystáte objednať si tovar, alebo zavolať opravára, s ktorým už máte skúsenosť, ale známy vám povie: „Ja som počul, že to nie je dôveryhodný človek. Premysli si to.“

Tak málo stačí, aby nás naše pocity zradili a my sme prestali dôverovať. Aj učeníkov sa odrazu zmocňuje strach. A ich dôvera sa zmenšuje. Napriek tomu, čo všetko s Ježišom prežili, koľko zázrakov videli, koľko uzdravení videli na vlastné oči, napriek tomu, že Ho videli chodiť po vode a vyháňať démonov, napriek tomu všetkému- pochybujú.

Ako často pochybujeme o Ježišovi my? A máme ešte viac poznania, ako mali vtedy učeníci. Ľudia sa často pýtajú: „Prečo Boh neurobí toto a toto, prečo sa mi neukáže? Prečo mi nedá, po čom túžim? Prečo mi nedá viac viery, aby som nepochyboval?“

Aj keď 20.-21.8.1968 prišli ruské tanky a ľuďom nad hlavami lietali lietadlá, vkradla sa do ich sŕdc pochybnosť. Bude to záchrana, alebo ďalší útlak?

Pochybnosti sú skvelým nástrojom diabla. A veľmi jednoduchým. Pochybnosti patria medzi pocity, medzi naše telesné prežívanie. Preto nás apoštol Pavol upozorňuje: „No vy nežijete telesne, ale duchovne, ak vo vás prebýva Boží Duch“ (R 8, 9)

Či mi neveríme, že Ježiš je Boží Syn? Či my neveríme, že nám v plnosti ukázal Boha, ktorého smieme volať Otcom? Tak prečo tak často dovolíme pochybnostiam, aby nad nami prebrali moc. My predsa máme Ducha Svätého, my máme vieru. „V obrátení a v pokoji bude vaša spása, v tichosti a dôvere je vaša sila“, pripomína prorok Izaiáš (Iz 30,15b).

Nechaj svoju vieru, nech je silnejšia ako tvoj strach, ale opri ju o správny zdroj. Nie je to tvoja viera, je to viera od Ducha Svätého. A tým zdrojom je pravý dôkaz Božej lásky k nám- Boží Syn, Ježiš Kristus. Včera, dnes i naveky. Ježiš prišiel aj kvôli tebe. Tak povedz svojmu strachu a svojim pochybnostiam: Môj Pán je väčší.

A Ježiš ťa neprestane o tom, že si pre Neho dôležitý, uisťovať. Vidí tvoju slabosť. Preto to mnohokrát opakuje. Aj svojim učeníkom opakoval. Tieto Ježišove slová ďalším uistením. Ježiš im potvrdzuje: Áno, musím vás opustiť. Musím odísť. Ale je to len na krátky čas. A je veľmi dôležité, aby som teraz odišiel, lebo vám idem pripraviť príbytky. 

Príbytok. Domov. Čo všetko toto slovo pre nás znamená. Skúsme si predstaviť slovo domov. Ako by vyzeral, v ideálnom prípade? Dobrá strecha, pevné múry, pokosený trávnik, udržiavaná záhrada, kvety v oknách... Alebo sa vám vynorí skôr pocit? Bezpečie, teplo, milé slovo, blízki, pokoj...

Ježiš nám zasľubuje domov. Hovorí o našej budúcnosti. Toto na nás čaká. Toto čaká na mnohých. Poznáme tie slová zo zjavenia Jána: Ajhľa, stánok Boží s ľuďmi; prebývať bude s nimi a oni budú Jeho ľudom a On, Boh, bude s nimi, zotrie im každú slzu z očí a smrť už viac nebude, ani smútok, ani plač, ani bo lesť už viac nebude, lebo prvotné sa pominulo. (Zj 21, 3-4) Takýto domov nám zasľubuje.

Ježiš nám chystá dobrý domov. Nech si už predstavujeme dobrý domov akokoľvek, tento domov má jeden základný poznávací znak- budeme tam s našim Pánom, budeme tam s Ježišom. Tam nám bude dobre.

Domov čaká na mnohých, ale nie na všetkých. Tak to je. Ježiš je cesta. Kto po tejto ceste nekráča, ten domov nedosiahne. Ježiš chce k sebe priať všetkých, ale spasení nebudú všetci. Posiela do sveta svojich učeníkov, aby čo najviac ľudí počulo o ceste k Bohu, o Ježišovi Kristovi. Aj my sme Ježišovi učeníci. Mohli by sme si položiť otázku: Koľkých som priviedol k Bohu?

Kto priviedol vás? Mama, babka, dedo? Koho privádzate vy? Ježiš vám v tomto dôveruje, že si vieru nenecháte pre seba. Keď sa najbližšie ohlási rodina na nedeľný obed, skúste im navrhnúť: Poď so mnou do kostola, vypočuj si so mnou Božie slovo. Ak sa budú zdráhať, tak skúste povedať: Poď so mnou stráviť hodinu času sediac v lavici. A hlavne sa za toho človeka modlite. A ostatné nechajte na Bohu.

Ježiš bol svojmu Otcovi poslušný. Aj na dreve kríža. Buďme mu aj mi poslušní a plňme príkaz: choďte a čiňte mi učeníkmi národy. Aby poznali, že Ježiš je cesta, že je pravda a že je život. Amen.