Čakajú na teba zelené pastviny

Čakajú na teba zelené pastviny

8.nedeľa po Svätej Trojici

9 Ja som dvere. Kto vojde cezo mňa, bude spasený. Bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu. 10 Zlodej prichádza, len aby kradol, zbíjal a hubil. Ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere.

Ján 10, 9- 10


Milí bratia, milé sestry v Ježišovi Kristovi,

Dnešný text nám zaznieva z Jánovho evanjelia. Ján nám podáva dobrú zvesť o Ježišovi inak ako ostatní traja evanjelisti, teda Matúš, Marek a Lukáš. Zatiaľ čo v týchto sa udalosti opakujú, u Jána nachádzame nové pohľady a výroky. Nachádzame tu Ježišove výroky- Ja som. Teda výroky, ktorými nám samotný Pán Ježiš hovorí, kým je.

My by sme možno čakali, tak ako Ježišovi súčasníci, že povie: ja som vykupiteľ, ja som Pán Pánov, ja som Mesiáš, ja som Svätý, ja som Emanuel, ja som Pán pokoja. To všetko je pravda.

Ale náš Pán nám o sebe hovorí týchto 7 výrokov: ja som chlieb života, ja som svetlo sveta, ja som dvere, ja som dobrý pastier, ja som vzkriesenie a život, ja som cesta i pravda i život, ja som pravý vinič.

Ježiš nehovorí o sebe aký je skvelý, koľko toho vykoná či vykonal nechváli sa tým, z akého rodu pochádza. To by urobil hriešny človek. Ale Ježiš, Boží Syn, sa predstavuje nám ľuďom tak, aby sme pochopili, že prišiel kvôli nám.

Dnes nám hovorí: Ja som dvere.

Prečo dvere? Každý z nás má doma nejaké dvere, vieme si ich predstaviť, na niečo slúžia. Ale napadlo by vám označiť Božieho Syna za dvere? Označili by ste sami seba za dvere? Asi nie. Tak prečo to Pán Ježiš robí?

Dvere nám slúžia na to, aby niečo oddelili a zároveň aby niečo prepojili. Ak nám teda Pán hovorí: Ja som dvere, poďme sa spoločne zamyslieť nad tým, čo chce oddeliť a čo spojiť.

V našej kultúre, kde domy a izby majú dvere, si ani neuvedomujeme, koľkokrát nimi prejdeme. Z izby do izby, sem do chrámu sme vošli dverami...to že niekde sú a majú funkciu si skôr všimneme, keď sa pokazia, vylomia z pánkov, pokazí sa kľučka, nedajú sa zavrieť lebo vlhkom alebo teplom „narástli“, čo najmä počas leta vidíme na našich bráničkách.

Čo keď sa odrazu nedajú zatvoriť. Mali niečo oddeliť- zabezpečiť nám súkromie (v kúpeľni), bezpečie (pred zlodejmi), ochranu (potravín v komore). Oddeľujú vnútorný priestor od vonkajšieho, verejný od súkromného, vlastný od cudzieho. Ak nefungujú, zháčime sa, lebo ich potrebujeme.

Pán Ježiš hovorí- ja som dvere. od čoho nás chcú tieto dvere oddeliť? Pred čím chrániť a držať v bezpečí? Ježiš ako dvere oddeľuje dva priestory- Jeho a iný. Ten Jeho priestor je pastva, ten Jeho priestor je život.

Na druhej strane dverí je teda opak. Je tam vysušená planina a smrť. Čo všetko môže byť vyprahnutou zemou? Čo všetko nám prinesie smäd a únavu? Všetko čo je mimo Ježiša- násilie, krutosť, krádež, bolesť, nespravodlivosť... v tomto priestore sa pohybuje, ako Ježiš hovorí, zlodej, ktorý prichádza aby kradol, zabíjal a hubil.

Každý z nás má v živote niečo, čo ho núti cítiť sa, ako na vyprahnutej pláni. Každý, pretože na každého z nás útočí ten zlodej, ktorý nás chce Ježišovi ukradnúť. A bude sa nás snažiť zahubiť rôznymi spôsobmi. Bude hľadať ten spôsob, ktorý platí konkrétne na nás. v knihe C.S.Lewisa „Rady skúseného diabla“, učí ten skúsený diabol mladého, aby hľadal pri každom človeku to niečo, čo konkrétne na neho bude mať ničivý účinok. Čím ho bude vedieť odviesť od Krista. U niekoho to bude pýcha, u niekoho peniaze, u niekoho zdravie, u niekoho samota, výčitky, strata...každý má tú svoju suchú pláň.

Ale Pán Ježiš hovorí- ja som dvere, kto bude nimi vchádzať, ten nájde pastvu. Ja som prišiel, aby ste mali život v hojnej miere.

Poď a prejdi cez tie dvere z vyschnutej krajiny kde číha na teba smrť, na pastviny, kde je život.

Ako sa to dá? Pokáním. Pokánie, zmena zmýšľania, znamená zanechať, opustiť to, čo nás sužuje a prísť k Ježišovi napiť sa živej vody. Žiť na zelených pastvinách.

Pozvanie Ježiša teda znie- ja som dvere, poď a prejdi cezo mňa. Nechaj vonku, na druhej strane to, za čo sa hanbíš, lebo ja Ti to odpúšťam, nechaj tam to, čo ťa bolí, lebo ja dokážem tú ranu ošetriť, nechaj tam to, čo ťa hnevá, lebo ja ti viem dať pokoj.

To je ten druhý aspekt dverí. Že sa nimi niečo otvára. Ježiš, ako dvere, nám prepája dva svety- pozemský a nebeský. On je tou bránou, cez ktorú sa raz dostaneme z tohto sveta do sveta Božieho kráľovstva v plnosti- nekonečného, dokonalého, svätého. Ježiš je tými jedinými dverami, ktoré tieto dva svety prepájajú. Len cez Neho smieme Boha nazývať Otcom. V dnešnom svete nás volajú k tomu aby sme boli rozmanití, aby sme boli tolerantní aby sme boli zhovievaví. Vo vzťahoch k iným ľuďom to iste platí. Veď Ježiš hovorí miluj blížneho svojho. Najprv ho mám milovať. Potom ho nebudem odsudzovať.

Ale ak hovoríme o poznaní Boha, ak hovoríme o viere, musíme si byť vedomí toho, že žiadne iné dvere neexistujú- Iba Kristus. Kto zaprie Krista, zapiera Boha. Kto Ho nepozná, toho nespozná ani On pri poslednom súde.

V Písme sa nachádza jedno významné miesto, ktoré používa obraz dverí. Ale tentokrát hovorí o dverách nášho srdca. Na tieto Ježiš klope. V Zjav 3, 20 čítame: Hľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem jesť s ním a on so mnou.

Na základe tohto verša namaľoval William Holman Hunt obraz (1853), ktorý ukazuje Krista s lampášom v ruke, ako svetlo sveta, ktorý klope na dvere. Tie dvere sú obrastené brečtanom, vidno, že dávno neboli otvorené. Ale chýba na nich z vonkajšej strany kľučka.

Sú to dvere nášho srdca. Alebo lepšie povedané, sú to každé jedny dvere, ktoré máme v srdci pred Ježišom zatvorené, ktoré mu nechceme ukázať- zo strachu, hanby, bolesti.  A možno sú zatvorené už dlhý čas. Ale Ježiš ich nenecháva bez povšimnutia. Klope na nich a prináša so sebou svetlo. Chce uzdraviť svojim Božím svetlom všetko, čo za tými dverami skrývame.

Ale kľučka je len z vnútornej strany. Ježiš bude čakať, kým mu tú tajnú komnatu otvoríme. On o nej vie. Ale nechce do nej vtrhnúť bez pozvania. Čaká, kým mu to dovolíme.

On prichádza s uistením (v.8): Poznám tvoje skutky. Hľa, otvoril som pred tebou dvere, ktoré nikto nemôže zavrieť. Lebo hoci máš málo síl, zachoval si moje slovo a nezaprel si moje meno.

Veríme v Krista, chceme prejsť tými dverami, ale zároveň pred ním zatvárame naše dvere. pred kristom môžeme byť zraniteľní. On nám chce dať  občersvtenie a život. Ja som dvere. Kto vojde cezo mňa, bude spasený. Bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu. Ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere.

Otvorme mu všetky naše tajné komnaty. Dôverujme tomu, že on nám dá zelené pastviny. Amen


Modlime sa: