2.pôstna nedeľa

2.pôstna nedeľa

Uzdravenie malomocného, život namiesto smrti
Neži ako mŕtvy!
Mk 1, 40 – 45
40 Tu prišiel k Nemu (Ježišovi) malomocný, ktorý Ho na kolenách prosil: Keby si chcel, mohol by si ma očistiť. 41 I zľutoval sa nad ním, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: Chcem, buď čistý! 42 Ako to povedal, hneď odišlo od neho malomocenstvo a bol očistený. 
Malomocenstvo. Túto chorobu si z Novej Zmluvy pamätáme. Bola to ťažká rana pre chorému, pre jeho rodinu, ak trpel malomocenstvom. Malomocní boli na okraji mnohých miest, mali svoje vyhradené osady a aj oni hľadali pomoc u Ježiša. A Ježiš viacerých uzdravil.   My už vieme, že malomocenstvo v Ježišovej dobe, to nebola len lepra, ale mnohé kožné choroby. Boli by ste vyhlásený za malomocného, hoci aj s ekzémom, psoriázou...tu sa nám príbeh stáva trochu bližším. Čo keby som to bol ja, kto je vyhlásený za malomocného. Musí odísť od rodiny, bývať s cudzími nakazenými len preto, že má ekzém, herpes, nehojace sa rany...  Keďže všetko toto bolo považované za nevyliečiteľné, Mojžišove predpisy v Knihe Levitikus sa snažili aspoň chrániť zdravých pred nákazou. 
Mohlo sa však stať, že sa chorý vyliečil. Veď kožná choroba môže zmiznúť. V tom prípade sa o tom mal presvedčiť kňaz. Zaujímavé, nie lekár ale kňaz. V prvom rade si treba uvedomiť, že vo východných národoch sa medicína často spájala s mágiou, lekár bol teda mág. Ale aj preto to mal byť kňaz, lebo v Izraeli kňazstvo predstavovalo najstálejšiu a najpresvedčivejšiu inštitúciu. A bol tu aj tretí, náboženský dôvod: chorého pokladali za nečistého, a to aj pred Bohom. Takým sa stával aj každý, kto sa ho dotkol. Tým bol vylúčený nielen z ľudského spoločenstva, ale aj z Božej priazne. Nemohol sa zúčastňovať na náboženských obradoch. Už zaživa bol považovaný za mŕtveho
Vyliečenie z malomocenstva bolo považované za rovnaký zázrak ako vzkriesenie z mŕtvych. Keď aramejský kráľ poslal izraelskému kráľovi list s prosbou o uzdravenie Námana, kráľ so zdesením odpovedá: „Som ja Boh, aby som mohol dávať smrť a život, že tento posiela ku mne, aby som človeka oslobodil od malomocenstva?“ (2 Kr 5, 7).
Aké zvláštne: „obyčajné“ uzdravenie sa v tomto svetle stáva ďalším dôkazom toho, že Ježiš má moc nad samotnou smrťou. Keď ho Pán Ježiš uzdravil, nevrátil mu len zdravie. Navrátil ho do života. Ježiš nechce aby sme na tomto svete žili ako keby sme už boli mŕtvi. On nám chce dávať každý deň skutočný život. 
Pár myšlienok: Na kolenách ho prosil 
Väčšinou nás núdza najlepšie naučí, na ktoré dvere klopať, aby sa nám dostalo pomoci. V ťažkej chorobe sa aj „ateista“ modlí. A modlitbou je každý na správnej adrese. Veď Boh má súcit. 
Kto by sa hanbil kľaknúť si pred Pánom a poprosiť o záchranu, bol by ako človek, ktorý sa ostýcha povedať lekárovi o svojej chorobe. 
Boh ako láskavý Otec si nepraje, aby jeho deti trpeli – ani telesne, ani duchovne. Chce však, aj to, aby správne žili. Najviac ho bolí, že len čo sa nám trochu uľaví z bolesti, ktorá nás držala na kolenách, už si aj poskakujeme po svojich, a nie po Božích cestách. Nekľaknime na kolená len vtedy, keď nás na ne dotlačí choroba. Ale majme odvahu na ne ísť. Modlitba nie je slabosť ale výsada. Kedysi sa i doma modlili kľačiac. Od prvej knihy Mojžišovej človek padal na kolená, aby sa poklonil Bohu. Koľkokrát zaznieva táto výzva- padnite na kolená a klaňajte sa Bohu. Nie iba kňaz pri modlitbe, všetci by sme mali, tak ako pri VP. Pokľakni pred Bohom. Pokľakni, kým môžeš z vlastnej vôle, aby ťa k tomu nepritlačila choroba.
Malomocný povedal Ježišovi: Ak chceš, môžeš ma očistiť. Zo strany malomocného nešlo len o prosbu. Už to, že sa odvážil priblížiť k Ježišovi, prezrádza jeho istotu v Ježišovu uzdravujúci silu. Vyjadruje to aj pokorným gestom pokľaknutia, čo neurobil žiaden iný z chorých, ktorých spomína evanjelium. Keďže z tohto súženia môže uzdraviť len Boh, malomocný slovami „ak chceš, môžeš“ priznáva Ježišovi túto moc. V skutočnosti k uzdraveniu aj dochádza Ježišovým slovom a na jeho príkaz. Meno „Ježiš“ znamená „Boh zachraňuje“.
Ježiš sa zľutoval nad ním. Ježiš preukázal ľútosť nad biedou malomocného podobne ako pri pohľade na zástup, ktorý bol zmorený ako ovce bez pastiera. Odhaľuje tu srdce Boha, ktorý cíti s našimi slabosťami. Výraz „zľutoval sa“ značí doslova „pohli sa mu vnútornosti“. Je to materský atribút Boha, ktorý je láska. Boh je pohnutý naším nešťastím, pretože je Boh, a nie človek (porov. Oz 11, 9). „Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nemá zľutovania nad plodom svojho lona? I keby ona zabudla, ja nezabudnem na teba“ (Iz 49, 15). aj keď to tak môže vyzerať, Boh nezabúda. Ani na teba, ani na tvoju rodinu. Trpí, keď trpíš.
Vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu…
Pre Ježišových súčasníkov bola najviac škandalózna jeho odvaha dotknúť sa malomocného. Nešlo len o riziko infekcie. Už samotným dotykom sa aj zdravý človek stával nečistým, hriešnym. Naopak, tu  sa  Ježišova čistota prenáša  na nečistého a očisťuje ho. 
Vystretá ruka je znamením, že Boh sa rozhodol mocne zasiahnuť. Ježiš sa dotýka malomocného svojou rukou, svojím srdcom, svojou vôľou, svojím slovom a svojou mocou. 
Počas pozemského života nikdy nebudeme tak čistý vo svojich skutkoch, že sa dotkneme Boha vo výšinách Jeho svätosti. On vo svojom nekonečnom milosrdenstve zostupuje k nám do priepastí našej biedy. Trpíš, si osamotený? To ťa diabol chce presvedčiť, že Boh na teba zabudol a zanechal ťa. Ale Ježiš hovorí aj tomu malomocnému, aj nám: chcem buď čistý. 
Ježišova vôľa je vôľou Boha, ktorý chce, „ktorý chce, aby boli všetci ľudia spasení“ (1 Tim 2, 4). Ježiš výzvou „chcem, buď čistý“ navždy prekračuje hranice hriechu a utrpenia. Vlastné uzdravenie sa však uskutočňuje Ježišovým slovom, a nie gestom dotyku. Je okamžité a úplné, čo je pri Ježišových exorcizmoch a zázrakoch bežné. Na Ježišovo slovo sa stalo. Preto my, keď sa modlíme, modlíme sa v mene Ježiš, ukrytí pod Jeho ochranné láskavé krídla sa odvažujeme prosiť, lebo cez Neho smieme predstúpiť pred Božiu tvár. 
Dnes na mnohé donedávna neliečiteľné choroby jestvujú účinné lieky. Mohlo by sa zdať, že chorí už nie sú odkázaní na Ježišov uzdravujúci dotyk. Krízou terajšej medicíny je, že lieči choroby, nie pacientov. Tým naliehavejším sa stáva dotyk lásky, súcitu a pomoci. Chýbajú dobrovoľníci, chýbajú služobníci v našej cirkvi. Chýbajú tí, ktorí pôjdu, chytia za ruku, vypočujú, pohladia a nebudú sa báť chorôb, vojen, smradu. 
My ľudia sme si medzi sebou postavili múry. Už je nám najlepšie zavretým vo vlastných domoch, lebo už toľkí nám ublížili. A vytráca sa dotyk. Ani tí, čo sú si najbližší sa už len zriedka objímu. Nezabúdajme na láskavý dotyk, lebo je uzdravujúci. 
Boh sa k nám skláňa a dotýka sa, najviac vo VP. Nezabudol na nás. Chce nás uzdraviť z nemoci, ktorá nás trápi. Chce nám dať život. Nech nie sme mŕtvi. 
Modlitba:
Drahý Ježiš, Ty si zomrel, aby sme my mohli žiť a "Tvojimi ranami sme uzdravení". Ďakujem Ti za dar Tvojej spásy a lásky. Vezmi si celé moje srdce a dotkni sa ma. Dotkni sa môjho zranenia.
 Drahý Ježiš, Ty si mi odpustil a ja chcem nasledovať Tvoj príklad. Rozhodujem sa odpustiť ľuďom, ktorí ma vedome aj nevedome zranili. Odpúšťam im v Tvojom mene a s pomocou Tvojej milosti. "Ďakujem Ti, že uzdravuješ skrúšených na duchu. Zriekam sa klamstva negatívne pocity a názorov o sebe ktoré robia moje srdce chorým a prijímam Tvoju pravdu, že som tvoje milované dieťa. Duchu Svätý, zakoreň túto pravdu v mojom srdci. Pomôž mi prehlasovať Božie slovo nad sebou a nájsť blížneho, ktorý mi tiež bude oporou. Amen